Náboženské zvyky a uctievanie

V živote člena Cirkvi sú zvláštne príležitosti, pri ktorých nositelia kňazstva pre neho/ňu vykonávajú obrady, alebo mu/jej dávajú určité požehnanie. Tieto kňazské obrady často vykonáva člen rodiny, alebo niekto, kto je blízky osobe, ktorá dostáva požehnanie.

Pomenovanie a požehnanie dieťaťa: Krátko po narodení je dieťatku udelené osobitné požehnanie. V tomto požehnaní je oznámené jeho meno a dieťa je požehnané do jeho nastupujúceho pozemského života. Toto požehnanie je vykonané držiteľom kňazstva. Často je týmto človekom otec dieťaťa, alebo iný, rodine blízky nositeľ kňazstva.

Krst: Pán prikazuje, že všetci musia byť pokrstení niekým, kto má kňazskú právomoc (Ján 3:5). Toto platí pre všetky deti od ôsmich rokov života a pre všetkých dospelých, ktorí sa rozhodli pridať sa k Cirkvi. Obrad krstu sa obyčajne koná v prítomnosti priateľov a členov rodiny v zhromažďovacom dome, v ktorom sa nachádza krstiteľnica. Obrad krstu si vyžaduje, aby osoba, ktorá je krstená, bola úplne ponorená pod vodu.

Vysvätenie do kňazstva: Cirkev nemá platených kňazov. Hodný mladý muž môže byť vysvätený do Áronovho kňazstva vo veku 12 rokov a do Melchizedekovho kňazstva vo veku 18 rokov.

Členovia rodiny sú obyčajne prítomní pri vysväcovaní, aby tak vyjadrili svoju podporu a lásku. V prípade, že sa k Cirkvi pridáva dospelý muž, môže obdržať kňazstvo akonáhle je pripravený prijať povinnosti a zodpovednosti spojené s kňazstvom.

Požehnávanie chorých: Tak ako v dobách Nového Zákona, chorá osoba môže požiadať nositeľa kňazstva o osobitné požehnanie (Jakub 5:14). Chorá osoba je najskôr pomazaná na hlavu niekoľkými kvapkami olivového oleja, ktorý bol osobitne posvätený na žehnanie chorých. Nositelia kňazstva potom kladú na osobu svoje ruky a zapečaťujú (potvrdzujú) toto pomazanie. Potom nasleduje vyslovenie požehnania udeleného kňazskou právomocou. Splnenie takého požehnania vždy závisí od Božej vôle a od viery človeka, ktorý je požehnávaný.

Rodinný domáci večer: Raz v týždni, obyčajne v pondelok večer, sa členovia Cirkvi zhromaždujú so svojimi rodinami, aby sa jeden od druhého učili, alebo aby spoločne niečo robili. Rodiny využívajú tento čas na to, aby sa zblížili a aby sa spoločne učili evanjeliu Ježiša Krista.

Svätenie Pánovho dňa: Nedeľa je pre členov Cirkvi Šabatom, Dňom Pána. Tento deň je dňom uctievania Boha a dňom, kedy sa nevykonáva žiadna práca. Po nedeľných cirkevných zhromaždeniach, členovia Cirkvi trávia zbytok dňa oddychujúc doma spoločne s rodinou, alebo navštevujú priateľov a príbuzných, alebo vykonávajú dobré, bohumilé činnosti.

Misia: Na misii obyčajne slúžia mladí ľudia vo veku 19 a 21 rokov, ale ľudia v dôchodkovom veku taktiež môžu slúžiť na misii. Predtým, ako misionár odchádza tam, kde bude slúžiť, prednáša o učeniach a princípoch evanjelia na zhromaždení sviatosti. Jeho/jej rodina a priatelia sú prítomní. Pretože neexistuje platené duchovenstvo, misiu, ktorá trvá od roka a pol do dvoch rokov, si platí misionár sám, alebo s pomocou svojej rodiny. Po návrate z misie misionár/ka referuje o skúsenostiach, ktoré mal/mala počas služby. Rodina a priatelia sa taktiež zúčastňujú na tomto zhromaždení.

Manželstvo: Manželstvá sa uzatvárajú v osobitných vysvätených domoch, ktoré sú známe ako „Chrámy". Po celom svete existuje 115 takých budov a daľších 13 je vo výstavbe. Len zopár hostí je prijatých zúčastniť sa samotného obradu v chráme. Sú to členovia Cirkvi, ktorí sú hodní vstupu do chrámu. Ostatní hostia sa pridajú k svadobčanom pred chrámom. Po slávnostnom obrade v chráme sa mladomanželia radi fotografujú s rodinou a priateľmi na pozemkoch chrámu.

V závislosti od zvykov každej krajiny, v deň svadby, alebo v iný deň, sa koná svadobná recepcia. Počas recepcie je zvykom darovať mladomanželom darčeky.

Pohreb: Pohreby Svätých neskorších dní sa obyčajne skladajú z hudby a krátkych vystúpení, v ktorých sa spomína život zosnulého človeka a taktiež učenia Ježiša Krista. Zhromaždenie sa obyčajne koná v zhromažďovacom dome a vedie ho Biskup. Pohreby sú charakteristické nádejou a vierou v to, že rodiny budú opäť zjednotené po skončení tohto života. Kvetiny sú súčasťou podľa zvyklostí každej krajiny.