Nebezpečenstvo skrytých klinov

Na aprílovej Generálnej konferencii v roku 1966 starší Spencer W. Kimball (1895--1985), člen Kvóra dvanástich apoštolov, predniesol pamätné posolstvo. Citoval záznam napísaný Samuelom T. Whitmanom nazvaný „Zabudnuté kliny“. Rád by som aj ja citoval z Whitmanovho záznamu a následne uviedol príklady z môjho života. Whitman napísal: „Snehové víchrice [tú zimu] neboli veľmi ničivé. Pravda, zopár elektrických káblov popadalo, a tiež narástol počet nehôd na diaľnici... Zvyčajne by veľký orech ľahko zvládol ťarchu snehu ležiaceho na jeho konároch. Bol to ten železný klin v jeho srdci, ktorý spôsobil škodu. Príbeh o železnom kline sa začal pred mnohými rokmi, keď bol bielovlasý farmár [ktorý dnes obýval majetok, na ktorom strom stál] mladíkom a žil na otcovej farme. Píla sa iba krátko predtým odsťahovala z údolia a osadníci ešte stále nachádzali náradie a rôzne časti porozhadzovaného vybavenia... V tento konkrétny deň [mladík] našiel drevorubačský klin---veľký, plochý a ťažký, stopu alebo aj viac dlhý a sploštený od silných úderov. Drevorubačský klin, s pomocou ktorého sa kedysi stínali stromy, sa vložil do rezu po píle, a potom sa po ňom udieralo ťažkým kladivom, aby sa rez rozšíril.] ...Keďže už aj tak meškal na večeru, mladík položil klin ... medzi konáre mladého orecha, ktorý zasadil jeho otec blízko prednej brány. Chcel ho vziať do kôlne hneď po večeri alebo niekedy inokedy, keď pôjde tou cestou. Naozaj to chcel urobiť, ale nikdy to neurobil. [Klin] bol tam, medzi konármi, už pevne zovretý, keď dospel v muža. A bol tam, hlboko zapustený, keď sa oženil a prevzal na seba otcovu farmu. Bol tam na polovicu vrastený pri dožinkovej večeri konanej pod tým stromom... Vrastený a úplne zacelený, ten klin bol stále v tom strome, keď v tú zimu prišla snehová víchrica. V mrazivom tichu tej zimnej noci, ... sa jeden z troch hlavných konárov stromu odštiepil od kmeňa a spadol na zem. Tento nevyvážený zvyšok vrcholca sa tiež rozštiepil a spadol dole. Keď víchrica pominula, ani vetvička nepripomínala kedysi hrdý strom. Skoro ráno druhého dňa smútil farmár nad svojou stratou... V tom jeho oči zachytili niečo vo troskách stromu. ,Klin,‘ zamrmlal vyčítavo. ,Klin, ktorý som našiel na južnej pastvine.‘ Letmý pohľad mu napovedal, prečo strom spadol. Ako kmeň rástol, klin zabránil vláknam konárov zrásť spolu tak ako mali.“1

Kliny v našich životoch

Skryté kliny sú v životoch mnohých, ktorých poznáme---áno, možno i v našich vlastných rodinách. Chcem sa s vami podeliť o príbeh dlhoročného priateľa, ktorý už odišiel zo smrteľnosti. Volal sa Leonard. Nebol členom Cirkvi, i keď jeho žena a deti boli. Jeho žena slúžila ako prezidentka Primáriek; jeho syn slúžil na misii so cťou. Jeho dcéra aj syn uzavreli manželstvá so svojimi druhmi pri slávnostných ceremóniách a mali svoje vlastné rodiny. Každý, kto Leonarda poznal, ho mal rád, tak ako aj ja. Podporoval svoju ženu a deti v ich Cirkevných povolaniach. Zúčastňoval sa s nimi na mnohých Cirkvou konaných akciách. Žil dobrým a čistým životom, dokonca životom služby a láskavosti. Jeho rodina, a vlastne aj mnoho ostatných, premýšľali, prečo Leonard prešiel smrteľnosťou bez požehnaní, ktoré evanjelium prináša svojim členom. V staršom veku Leonardovo zdravie upadalo. Nakoniec bol hospitalizovaný a život z neho pomaly unikal. Neskôr sa ukázalo, že to bol môj posledný rozhovor s Leonardom, keď povedal: „Tom, poznám ťa odkedy si bol chlapec. Cítim, že ti mám vysvetliť, prečo som nikdy nevstúpil do Cirkvi.“ Potom vyrozprával skúsenosť jeho rodičov spred mnohých rokov. Jeho rodina neochotne dosiahla bodu, kedy vedeli, že je nevyhnutné predať ich farmu, a obdržali už aj ponuku. Vtedy susedný farmár požiadal, aby sa farma predala jemu --- i keď za nižšie cenové vyrovnanie, hovoriac: „Sme veľmi blízki priatelia. Takto, keď budem vlastniť tento majetok, budem môcť naň dohliadať.“ Po čase Leonardovi rodičia súhlasili a farmu predali. Kupec---teda sused---zastával zodpovednú pozíciu v Cirkvi a dôvera v to pomohla presvedčiť rodinu, aby farmu predali jemu aj napriek tomu, že z predaja neutŕžili také veľké peniaze aké by utŕžili keby boli (farmu) predali prvému záujemcovi. Zanedlho po uskutočnení predaja sused predal svoju vlastnú farmu a farmu kúpenú od Leonardovej rodiny ako spojené parcely, a toto zvýšilo hodnotu a aj predajnú cenu. Dlho kladená otázka, prečo Leonard nikdy nevstúpil do Cirkvi, bola zodpovedaná. Stále cítil, že jeho rodina bola podvedená. Zveril sa mi v našej následnej konverzácii, že pocítil, ako bolo to veľké bremeno nakoniec pozdvihnuté, keď sa pripravil na stretnutie so svojím Stvoriteľom. Tragédiou je, že tento skrytý klin zadržiaval Leonarda od postupu na vyššie miesta.

Namiesto toho si vybrať lásku

Poznám rodinu, ktorá do Ameriky prišla z Nemecka. Angličtina bola pre nich veľmi zložitá. Mali málo čo sa týka finančných prostriedkov, ale každý z nich bol požehnaný chuťou pracovať a milovať Boha. Ich tretie dieťa sa narodilo, ale žilo iba dva mesiace, a potom zomrelo. Otec, stolár, vyrobil prekrásnu truhlu pre telíčko svojho drahého dieťaťa. Deň pohrebu bol šedivý, plne odrážajúci smútok, ktorý cítili vo svojej strate. Ako tak rodina kráčala do kaplnky a otec niesol malú rakvu, zhromaždil sa malý počet priateľov. Ale dvere kaplnky boli zamknuté. Zaneprázdnený biskup zabudol na pohreb. Pokusy zohnať ho boli márne. Nevediac čo robiť, otec chytil rakvu pod pazuchu a so svojou rodinou po boku ju niesol domov, kráčajúc premočený dažďom. Ak by mala rodina nižší charakter, mohli obviňovať biskupa a vytvoriť tak živnú pôdu nepriateľským pocitom. Keď si biskup uvedomil tragédiu, navštívil rodinu a ospravedlnil sa. So stále evidentnou bolesťou vo svojom výraze, ale so slzami v očiach, otec prijal jeho ospravedlnenie a obaja sa objali v duchu porozumenia. Žiaden skrytý klin nebol zanechaný, aby spôsobil v budúcnosti pocity hnevu. Láska a zmierenie zvíťazili. Duch musí byť oslobodený od vecí, ktoré nás pevne držia a od zlých pocitov, ktoré nás zadržiavajú od pozdvihnutia našich životov a životného optimizmu pre dušu. V mnohých rodinách sú pocity ublíženia a zdráhavosť k odpusteniu. V skutočnosti nezáleží na tom, aký bol ten problém. Nemôžeme a nemáme mu dovoliť, aby nás zraňoval. Obviňovanie udržuje rany otvorené. Iba odpustenie ich zaceľuje. George Herbert, básnik zo začiatku sedemnásteho storočia, napísal tieto riadky: „Ten, kto nemôže odpustiť iným, páli most, cez ktorý on sám musí prejsť, aby vôbec niekedy dosiahol nebo; lebo každý potrebuje, aby mu bolo odpustené.“ Prekrásne sú slová Spasiteľa pred Jeho smrťou na krutom kríži. Keď povedal: „Otče, odpusti im, lebo nevedia, čo činia.“2

Odpúšťanie

Sú ľudia, ktorí majú problém odpustiť sami sebe a ktorí zotrvávajú vo všetkých svojich vedomých chybách. Je to celkom ako príbeh náboženského vodcu, ktorý prišiel k lôžku zomierajúcej ženy a snažil sa ju utešiť---ale neuspel. „Som stratená,“ povedala. „Zruinovala som svoj život a život každého okolo mňa. Niet pre mňa už nádeje.“ Muž si všimol zarámovaný obrázok pekného dievčaťa na bielizníku. „Kto je toto?“ opýtal sa. Žena sa rozžiarila. „To je moja dcéra, jediná prekrásna vec môjho života.“ „A nepomohli by ste jej, ak by mala problémy alebo urobila chybu? Neodpustili by ste jej? Nemilovali by ste ju stále?“ „Ale samozrejme, že áno!“ vykríkla žena. „Urobila by som pre ňu čokoľvek. Prečo ste mi položili takúto otázku?“ „Pretože som chcel, aby ste vedeli,“ povedal muž, „že, obrazne povedané, Nebeský Otec má váš obrázok na Svojom bielizníku. On vás miluje a pomôže vám. Volajte k Nemu.“ Skrytý klin brániaci jej šťastiu bol vyňatý. Táto znalosť, táto nádej a toto porozumenie prináša v období nebezpečenstva alebo v čase skúšok útechu strápenej mysli a boľavému srdcu. Z posolstva celého Nového zákona je cítiť duch povzbudzujúci ľudskú dušu. Tiene zúfalstva sú rozptýlené lúčmi nádeje, bolesť ustupuje radosti a pocit stratenosti v dave života mizne s istotou poznania toho, že náš Nebeský Otec má na pamäti každého z nás. Spasiteľ nás o tejto pravde uistil, keď učil, že dokonca ani vrabec nespadne na zem, aby si toho Otec nevšimol. Potom túto nádhernú myšlienku uzavrel tým, že povedal: „Preto nebojte sa, vy ste viac ako mnoho vrabcov!“3 Pred časom som čítal nasledovnú správu Associated Press v novinách. Starší muž sa od svojej rannej mladosti delil o jednoizbovú chatku blízko Canisteo v štáte New York so svojim bratom. Pri pohrebe svojho brata si uvedomil, že následne po hádke, ktorú mali vo svojej mladosti, rozdelili izbu na dve polovice kriedovou čiarou a od toho dňa pred 62 rokmi už nikto z nich neprekročil tú čiaru alebo neprehovoril slovo s tým druhým. Aký to mocný a ničivý skrytý klin. Ako napísal Alexander Pope: „Chybiť je ľudské; odpustiť božské.“4

Prevziať iniciatívu

Občas berieme urážku tak ľahko. Inokedy sme príliš tvrdohlaví, aby sme prijali úprimné ospravedlnenie. Kto podriadi svoje ego, pýchu a ublíženie---potom vykročí s vetou: „Naozaj ma to mrzí! Buďme tým, čím sme boli kedysi: priateľmi. Nenechajme prejsť na budúce generácie zlé pocity hnevu z našej doby.“ Vyberme každý skrytý klin, ktorý nespôsobuje nič iné iba skazu. Kde vznikajú skryté kliny? Niektoré prichádzajú z nevyriešených hádok, ktoré vedú k zlým pocitom nasledovaným výčitkami svedomia a ľútosti. Iné nachádzajú svoj začiatok v nespokojnosti, závisti, hádkach a vo vymyslenom ublížení. Musíme ich rozriešiť---odložiť ich kým sa upokoja a nenechať ich nakaziť, kvasiť a v konečnom dôsledku ničiť. Jedného dňa som sa stretol s viac ako 90 ročnou milou pani a ona nečakane opísala niekoľko vecí, ktoré ľutovala. Zmienila sa o tom, že pred mnohými rokmi susedný farmár, s ktorým sa ona a jej manžel občas nepohodli, požiadal či si môže skrátiť cestu na svoje pozemky cez ich majetok. Odmlčala sa vo svojom príbehu, a potom trasľavým hlasom povedala: „Tommy, ja som mu nedovolila prejsť cez náš majetok, ale vyžadovala som, aby šiel dlhou cestou naokolo---aj pešo---aby sa dostal na svoje pozemky. Urobila som chybu a ľutujem to. On je teraz preč, ale, ach, ako si len prajem, aby som mu mohla povedať: ,Prepáč, je mi to ľúto!‘ Ako si len prajem, aby som mala druhú šancu.“ Ako som ju tak počúval, prišli mi na myseľ slová napísané Johnom Greenleafom Whittiertom: „Zo všetkých smutných slov jazyka alebo pera, / tie najsmutnejšie sú tieto: ,Tak to mohlo byť!‘ “5 Z 3. Nefi v Knihe Mormonovej prichádza aj táto inšpirujúca rada, že medzi nami nemajú byť žiadne spory... Lebo po pravde nám Boh hovorí, že kto má ducha rozbroja nie je od Neho, ale je od diabla, ktorý je otcom rozbroja a podnecuje srdcia ľudí, aby sa navzájom hnevali. Jeho náukou teda nie je podnecovať k hnevu srdcia ľudské, jedného proti druhému; ale Jeho náukou je to, že takéto veci majú sa ukončiť.6 Rád by som skončil s príbehom dvoch mužov, ktorí sú pre mňa hrdinami. Ich činy odvahy nedosiahli národnej úrovne, ale udiali sa v pokojnej atmosfére miesta známeho ako Midway v štáte Utah.

Zacelenie diery

Pred mnohými rokmi slúžili spoločne Roy Kohler a Grant Remund ako Cirkevní funkcionári. Boli to najlepší priatelia. Boli farmári a mliekári. Potom medzi nimi vzniklo nedorozumenie a nejakým spôsobom začal spor. Neskôr, keď Roy Kohler ochorel na smrteľnú rakovinu a mal už iba zopár dní života, navštívili sme ja a moja žena Frances Roya a jeho ženu a dal som mu požehnanie. Keď sme potom spolu hovorili, brat Kohler povedal: „Chcel by som ti povedať o jednom z mojich najlepších zážitkov v živote.“ Potom mi rozpovedal o jeho nedorozumení s Grantom Remundom a o ich nasledovnom odcudzení. Jeho vyjadrenie bolo: „Neboli sme k sebe vôbec priateľskí.“ „Neskôr,“ pokračoval Roy, „práve keď som si pripravil seno na zimu, sa jednej noci, ako výsledok náhleho samovznietenia, seno zapálilo, a seno, stodola a všetko zhorelo do tla. Bol som zničený,“ povedal Roy. „Nevedel som, čo pre pána kráľa budem robiť. Noc bola tmavá, okrem dohárajúcich plamienkov ohňa. Potom som uvidel naproti mne na ceste smerom k domu Granta Remunda svetlo traktorov a ťažkých strojov. Keď ,záchranná čata‘ dorazila na našu príjazdovú cestu a našla ma v slzách, Grant povedal: ,Roy máš tu celkom veľký neporiadok, ktorý treba upratať. Moji chlapci a ja sme tu. Pustime sa do toho!‘“ Spoločne sa pustili do roboty, ktorá bola po ruke. Navždy bol preč ten skrytý klin, ktorý ich na krátky čas rozdelil. Pracovali celú noc a ďalší deň a mnohí iní zo susedstva sa k nim pridali. Roy Kohler a Grant Remund už zomreli. Ich synovia slúžili v rovnakom biskupstve zboru. Naozaj si vážim priateľstvo týchto dvoch úžasných rodín. Kiežby sme boli vždy príkladmi v našich domovoch a verní v dodržiavaní prikázaní, ktoré nám zabránia nebyť útočiskom pre skryté kliny, ale radšej pamätať na Spasiteľove napomenutie: „Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“7

POZNÁMKY

1. V Conference Report, apríl 1966, 70.

2. Lukáš 23:34.

3. Matúš 10:31.

4. An Essay on Criticism (1711), časť 2, riadok 525.

5. „Maud Muller“, The Complete Poetical Works of Whittier (1892), 48.

6. Pozri 3. Nefi 11:28--30.

7. Ján 13:35.

NÁPADY PRE DOMÁCICH UČITEĽOV

Potom ako sa s modlitbou pripravíte, podeľte sa o toto posolstvo takým spôsobom, aby ste povzbudili tých, ktorých učíte, aby sa zapojili. Nasleduje niekoľko príkladov:

1. Nechajte člena rodiny, aby si skúsil zaviazať topánku jednou rukou. Prediskutujte ako sa prechovávanie nenávisti môže podobať použitiu iba jednej ruky a odmietaniu pomoci. Podeľte sa o niektoré príklady prezidenta Monsona o tom ako sa zlepšia ľudom ich životy, keď si navzájom odpustia. Vyzvite ďalšiu osobu, aby pomohla pri zaväzovaní topánky. Svedčite o tom ako nám odpustenie ostatným umožňuje obdržať väčšie požehnania.

2. Zhrňte príbeh o kline a strome. Opýtajte sa ako sa odoprenie odpustenia podobá zanechaniu klinu v strome. Ako nás absencia odpustenia robí slabými? Ako vedie odpustenie k uzdraveniu? Prečítajte jeden z príbehov prezidenta Monsona na ilustráciu potreby odpustenia. Svedčite o požehnaniach, ktoré k vám prichádzajú skrze nasledovanie Pánovho príkladu odpustenia.

3. Prineste kus povrazu a rozdeľte izbu na polovicu. Nechajte niektorých členov rodiny stáť na jednej strane a zvyšok na druhej. Prerozprávajte príbeh dvoch bratov. Odstráňte povraz a diskutujte o spôsoboch ako sa vyhnúť duchu rozbroja. Prečítajte Ján 13:35 a vyzvite členov rodiny, aby si navzájom preukazovali lásku.

© 2007 od Intellectual Reserve, Inc. Všetky práva vyhradené. Preklad July 2007 First Presidency Message. Slovak. 00767 176