Nech som akýkoľvek zaneprázdnený, žijem pre nedeľu

    Posolstvá územných vedúcich

    Starší Matthieu Bennasar, Francúzsko
    Starší Matthieu Bennasar, Francúzsko územný sedemdesiatnik

    Nech som akýkoľvek zaneprázdnený, žijem pre nedeľu[1]

    Po strednej škole som začal dva veľmi náročné roky, aby som sa pripravil na vstup do francúzskych Grande Ecoles. Na konci týchto dvoch intenzívnych rokov podstúpia študenti veľmi náročné prijímacie skúšky v nádeji, že budú prijatí na tieto najprestížnejšie školy.  Usilovne som sa pripravoval, ako každý študent v mojej triede.  Študenti doslovne študujú celý deň až do neskorej noci. Rýchlo som si uvedomil, že ak nebudem študovať v nedeľu, prinesie mi to o dva roky vážnu početnú nevýhodu.  V porovnaní s mojimi spolužiakmi by mi chýbalo identických plných štrnásť týždňov štúdia.  Keď môj otec uvidel, ako bojujem svoj vnútorný boj medzi rozumom a vierou, prehovoril ku mne podľa spôsobu Jetra:   „Matthieu, to o čom rozjímaš je nesprávne.  Nemal by si študovať v nedeľu.“  Moje srdce sa spočiatku vzbúrilo proti tejto rade.  Môj otec koniec-koncov vôbec nevedel, o čom to je.  Ale keď sa búrka v mojom vnútri utíšila, rozhodol som sa, že budem dbať na jeho radu.  Nikdy som to neoľutoval.  „Nebude[m] podnikať svoje cesty“[2] – toto sa počas dňa sabatu osvedčilo ako neoceniteľné.  Nielenže som v pondelok ráno prišiel občerstvený, zatiaľ čo všetci moji spolužiaci vyzerali vyčerpaní z neustáleho štúdia.  Ale tieto roky sa stali kľúčovými v mojom duchovnom pokroku.  Všetko, čo som zažil tým, že som sa v nedeľu strmhlav ponoril do písiem, ohromne prehĺbilo moje duchovné korene do nasledujúcich rokov.

    Na konci týchto dvoch intenzívnych rokov som vykonal skúšky, ktoré som plánoval, a hoci som bol ďaleko vzdialený od tých najmúdrejších študentov, dostal som dosť bodov na to, aby som bol prijatý na jednu z týchto škôl, o ktorých som sníval, ale nikdy som si nemyslel, že by som sa tam dostal, a to ako jeden z najlepších.  Moje svedectvo sa tým rozšírilo o to, že „milujúcim Boha, … všetky veci slúžia na dobro“[3].  Vďaka tejto skúsenosti som sa naučil, že deň sabatu bol tým veľmi potrebným zdrojom občerstvenia duše, ku ktorému moji spolužiaci nemali prístup.  Ako Izraeliti, ktorí boli v púšti živení mannou a nezbierali ju počas dňa sabatu, aj ja som sa naučil, že dôverovanie Bohu tým, že som neštudoval v nedeľu bolo pre mňa výhodou, nie nevýhodou.  Lebo On s prikázaním pripraví cestu.

    Izaiáš dobre vedel, že deň sabatu môže byť rozkošou, vzdialený od ťažkostí.  „Ak si zdržíš nohy pre deň sviatočného odpočinku, ak nebudeš konať v môj svätý deň, čo ty sám chceš, ak deň sviatočného odpočinku budeš volať rozkošou a svätý deň Hospodinov hodným úcty, ak ho budeš ctiť tým, že nebudeš podnikať svoje cesty, ani hľadať, čo máš ty rád, ani vyjednávať,  potom budeš mať rozkoš v Hospodinovi, povodím ťa po výšinách zeme a nachovám ťa dedičstvom tvojho otca Jákoba, lebo ústa Hospodinove prehovorili.“[4]

    Deň sabatu poskytuje neporovnateľnú úľavu od starostí nášho búrlivého sveta a odpočinok od života bombardovaného médiami.  Je to čas na spomalenie a na vstup do sveta rozjímania.  Deň sabatu je posvätným časom rovnako ako je chrám posvätným miestom. Je to deň, kedy sa zameriavame na rodinu, radujeme sa, vytvárame putá a navzájom si slúžime.  Je to deň duchovného pokroku, deň svedectva, deň posilňovania kolien mdlých. Kým trvalo nežijeme v celestiálne ríši, deň sabatu by mal byť našou najlepšou každotýždennou prípravou pre život ako celestiálnych bytostí[5].  Deň sabatu sa napokon bude krútiť okolo podivuhodného prijímania sviatosti, kedy sa náš duch spája s Pánom, naše zmluvy sú obnovené a kedy je poskytnuté uzdravenie pre našu dušu.  Počas dňa sabatu nájdeme Pána.

    Ďakujem Pánovi za deň sabatu.  Je skutočne rozkošou.



    [1] Starší Jeffrey R. Holland počas Celosvetového stretnutia vedúcich, Roundtable (9. februára 2008)

    [2] Izaiáš 58:13

    [3] Rímskym 8:28

    [4] Izaiáš 58:13 – 14